Etymology Explorer
› Proto-Turkic
Where does “kïr-” come from?
kïr-
(Proto-Turkic): to break, to demolish; to scrape, to shave
Definitions
to break, to demolish; to scrape, to shave
Words derived from “kïr-”
kïr
qırmaq
قیرمق
qırmaq
кыра
кыырпах
ҡырыу
kırmak
buz
قیرنمق
qır
qırılmaq
qırdırmaq
qırıntı
qırıq
kırılmak
buzlu
pot-
قیرندی
kırık
bacakkıran
kayışkıran
buzlaq
buzluq